.png)
Telo vie... no srdce ešte čaká
Som v 20. týždni a hoci bruško rastie, stále necítim pohyby.
Pri predošlých deťoch som ich už v tejto fáze vnímala – drobné klopkania, jemné pripomenutie toho, že vo mne rastie nový život. Tentoraz je však ticho. A úprimne? Trochu ma to desí.
Cítim sa ako telo, ktoré funguje automaticky – nosím dieťatko, chodím na kontroly, sledujem rast bruška... ale to spojenie, ten pocit "už si tu so mnou", zatiaľ neprichádza. Je to zvláštne a trochu smutné. Viem, že každé tehotenstvo je iné. A viem, že aj toto bábätko si nájde svoj čas, kedy sa mi prvýkrát "ozve". No zatiaľ len čakám. A dúfam.
Siedme dieťa, no nie "len ďalšie" Nie je to rutina. Nie je to len ďalšie meno do zoznamu. Je to nový príbeh. Nová duša. Nový zmysel. A aj keď teraz necítim jeho pohyby, v srdci už viem, že sa pre neho snažím byť najlepšou mamou, akou dokážem byť – aj v tých chvíľach neistoty a mlčania.
Zachovať si seba aj v materstve Popri všetkých tých dňoch plných detí, domácnosti a príprav si stále pripomínam, že aj ja som tu. Žena, ktorá chce cítiť nie len bábätko, ale aj samu seba. Aj preto si doprajem chvíle, keď sa pekne oblečiem, nalíčim, postavím pred zrkadlo a poviem si: "Si tu. Si dosť. Aj teraz."
Na tieto fotky som si obliekla krásne červené šaty, ktoré ma obalili pocitom ženskosti, hoci duša ešte trochu hľadá spojenie s tým maličkým životom vo mne. Bonprix mi opäť pomohol nájsť niečo, v čom sa cítim ako ja – nie len ako mama.
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
.jpg)
