Ahojte. Opäť Vás vítam so špeciálnym hosťom a to Oličkom, pretože toto
video je z denníku bábätka a to za 7 mesiacv. V 7 mesiaci sme mali prvú
skúsenosť s nemocnicou, zápalom pľúc a črevnou chrípkou. Takže naša váha
nám hopsala hore a dole. No nebolo to práve najkrajšie obdobie života,
či už pre Olika ale aj pre mňa. Ak ste matka tak to určite chápete že
nie je príjemné ak vidíte svoje bábätko v horúčkach, zakašľané, bezmocné
a ospalé. Takže toto video nebude celkom super ale aj o tom je život
bábätka či človeka.
Už od mala som chcela dievčatko a chlapčeka. Určite to poznáte. Tie idylické detské sny, kde si predstavujete svoju budúcnosť. Moja predstava bola že budem mať malú no šťastnú rodinku, s ockom, mamkou, dcérou a synom. Samozrejme že chlapček by bol prvý, preto aby ochraňoval svoju malú sestričku. Možno to je fakt idea ale vždy som to tak vnímala že keď je chalan starší má ochraňovať mladšiu sestru. Boli by si oporou, žehlili by za seba prúsery, niekedy by riešili problémy toho druhého poza náš chrbát aby sme nemali proste starosti a dávali jeden na druhého pozor aby sa naopak do tých problémov nedostali.
A prečo vlastne chlapec a dievča?
No preto pretože chlapec, ako muž, ako to silnejšie pohlavie, bude malú chrániť, bude jej oporou, keď jej niekto ublíži či keď sa jej bude vysmievať tak mu to zráta, na diskotekách jej bude robiť bodyguard, pochopí že je to nežné pohlavie, ktoré túži byť milované, pohlavie, ktoré potrebuje občas rameno na vyplakávanie, objatia keď je mu smutno, bláznovstvo aby nedepkovalo a veľa zábavy aby sa vyburácali tie pubertálne hormóny.
No a dievča, preto aby bolo oporou chlapcovi, keď dostane nakladačku, ale aj preto aby ho chápala a radila ako na dievčatá, čo potrebujú, čo chcú, ako vnímame svet ( aj keď občas to nechápeme ani my samé ), chodila s ním do fitka namiesto baru ( jasne, v tomto som bola asi až veľmi zasnená, ale čo, človek nikdy nevie ).
Je to len zopár dôvodov prečo som chcela obe pohlavia, no pointa je v tom že som chcela dievčatko. To malé, rozkošné stvorenie, ktoré by nosilo sukničky, šatky, robila by som jej copiky, kupovala barbinky, do noci šila pre nich oblečenie a časom aj pre ňu, celý byt by sme mali od trblietok, kvetou, ružovej farby, nosila by moje obrie topánky, ničila mi makeup lebo by chcela byť ako maminka,bola by to malá princeznička a ockova najväčšia láska pod slnkom, jeho malé dievčatko. Keď vidím na instagrame tie rozkošné dievčatká tak mám chuť sa pokúsiť ešte aspoň o tu poslednú šancu na to malé ružové stvorenie, ale potom pozriem na svoje deti a viem že všetko je tak ako má byť.
Aj keď nemám dievčatko, tak mám 4 dokonalých chlapčekov, ktorých milujem a dala by som za nich aj život. A občas sú tu aj dni kedy si hovorím, že načo mne dievčatko keď napr Lukáško si nalepí moje riasy ( nie skutočne, proste si ich len priloží bez lepidla. Hovorím to preto aby ste ma teraz nezabili, že čo som to za matku), Miško si občas skúsi moje topánky na opätku a Samko ma maľuje, no a Olik ten ešte nemá záujem o nič okrem jeho hrkáločiek a hračiek. Sú to moje zlatíčka a som rada že sú tu, aj keď sú to chlapci. Ako som už veľa krát počula, budeš mať 4 nevesty. Ale čo ja viem aká bude doba, či budú nevesty alebo ,,nevesty". Tak sa radšej teším na vnúčatká aj keď je to ešte v ďalekej budúcnosti.
A ako to máte vy? Snívali ste o takejto rodinke? A akú rodinku máte teraz? Menili by ste niečo na vašom doterajšom živote?
Ak ak Vás bavia aj videá tak si nezabudnite pozrieť moje posledné
Ak ak Vás bavia aj videá tak si nezabudnite pozrieť moje posledné
Ahojte. Na svojom instagrame ale aj tu na som sa zmienila o tom že chcem prispievať pravidelne a preto Vám dnes prinášam nové video a to opäť z denníka bábätka. Konečne som sa dostala k tomu a zostrihala pre Vás 6 mesiac nášho Oliverka. Nájdete v ňom jeho prvé pokusy o kombinované príkrmy, o tom že konečne pribral aj keď s tých príkrmov si vezme len 2-3 lyžičky a pri zvyšných sa tvári ako jedol citróny, ale zato sa potom pekne a dlho kojí. No a jasne že sa dozviete aj o jeho veľkosti oblečenia a lekároch a jeho očkách. Tak sa pohodlne usaďte a pustite si toto videjko.
V prvom rade som matka a to si uvedomujem plnými dúškami, deň čo deň, noc čo noc, už celých 6 rokov, od kedy sa narodila náš vytúžený Lukaško alebo skôr od kedy som sa nečakane dozvedela že ročná snaha o bábo sa nám podarila a my sa staneme rodičmi.
Viem to pretože ráno si nemôžem vstať kedy sa mi chce, moje prebúdzanie sa koná keď počujem smiech, alebo mi niekto pichá do oka či dokonca vyzerajú aj tak že skrátka vyskočím z postele, pretože je svetlo a moje deti sú ticho. A ako rodič viem že ticho neveští nič dobre. Len čo sa vytackám z postele s tými veľkými kruhmi pod očami, musím chystať raňajky pre 3 deti v tuhom stave a 4 v riedkom. Ja sa samozrejme najem až keď sú všetci najedený, poprípade sú v škôlke alebo sa hrajú či dokonca spia na obed. Pretože keď sa oni najedia alebo sú v škôlke či majú zábavu, tak maminka musí poumývať po nich riady, vymyslieť nejakú aktivitu, poupratovať, dať prať, či zabaviť sa s nimi. A potom konečne príde ten čas kedy idú znova jesť alebo spať. Niekedy majú dni že chcú pred spaním aspoň polievočku, no to sú len výnimočné dni. Obed jedávajú až po obednom spánku, kedy je buď ten obed čerstvo uvarení alebo je proste zo včera. Potom sa hráme alebo ideme von, či tvoríme alebo sa len tak bláznime. Snažím sa ich zmoriť aby som aspoň večer mala pre seba.
Viete ,,večer". Ja väčšinou večer obedujem alebo rovno to nazývam obedovečera. Ale to sa koná keď spia po tej hodinovej rozprávke, kojení či prevaľovaní sa v posteli a kecaní ako oni nie sú unavení, že nechcú ísť zajtra do škôlky, alebo vystrájaní či najnovšom bití že jeden je kúzelná beruška a druhý zase černý kocour. To robia len dvaja, zatiaľ a našťastie. Samko sa väčšinou otočí a zalomí hneď, no a Olik zalomí až po hodinovom kojeníčku, kde zhruba tých posledných 20 minút si len lizne kvapku mliečka, otočí sa a zaspáva.
A potom príde ten vytúžený moment. ,,Večer" kedy si konečne sadnem, niečo zhltnem, pozriem film či pozerám videá svojich obľúbených zahraničných youtuberov aby som načerpala inšpiráciu, dávam vaňu alebo mám masku na tvári a zaspávam zo slinami a podopretou rukou pri počítači. Potom zhruba o tej 23 si ľahám aj ja do postele ale nato sa zobudí Olik a znova sa kojí a takto vstávam po 3-4 hodinách od posledného prisatia. No a preto Vám tie vačky pod očami, hrozné vlasy a častokrát neviem ani či som si vôbec umyla zuby. Ale sú tu aj dni kedy sú deti u babičky, či mojej sestry a vtedy upratujem, natáčam videá, fotím, píšem, študujem aby sa mi darilo v biznise, pijem horúcu kávu či čaj na kojenie, jem kedy chcem a koľko chcem a robím si hodinový makeup.
Áno, som v prvom rade matka ale matka z 21. storočia, ktorá má rada samu seba, rada si dopraje, užíva si život a hlavne sa snaží zabezpečiť rodinu. Preto som mnohými nenávidená, pretože nemám problém sa ukázať aj na blogu a youtube či instagrame. Čo už. Som to proste ja a nikdy sa nezmením. Či už budem mať 4 deti alebo sto, či budem a mať 28 alebo 30 či dokonca 40. Som to ja, aká som a akou som sa stala.
A čo vy? Aké ste matky, ženy, dievčatá, či osoby? Zmenili ste sa vekom, deťmi alebo Vás zmenil partner? Ako by mala podľa Vás vyzerať matka dnešnej doby?
Viem to pretože ráno si nemôžem vstať kedy sa mi chce, moje prebúdzanie sa koná keď počujem smiech, alebo mi niekto pichá do oka či dokonca vyzerajú aj tak že skrátka vyskočím z postele, pretože je svetlo a moje deti sú ticho. A ako rodič viem že ticho neveští nič dobre. Len čo sa vytackám z postele s tými veľkými kruhmi pod očami, musím chystať raňajky pre 3 deti v tuhom stave a 4 v riedkom. Ja sa samozrejme najem až keď sú všetci najedený, poprípade sú v škôlke alebo sa hrajú či dokonca spia na obed. Pretože keď sa oni najedia alebo sú v škôlke či majú zábavu, tak maminka musí poumývať po nich riady, vymyslieť nejakú aktivitu, poupratovať, dať prať, či zabaviť sa s nimi. A potom konečne príde ten čas kedy idú znova jesť alebo spať. Niekedy majú dni že chcú pred spaním aspoň polievočku, no to sú len výnimočné dni. Obed jedávajú až po obednom spánku, kedy je buď ten obed čerstvo uvarení alebo je proste zo včera. Potom sa hráme alebo ideme von, či tvoríme alebo sa len tak bláznime. Snažím sa ich zmoriť aby som aspoň večer mala pre seba.
Viete ,,večer". Ja väčšinou večer obedujem alebo rovno to nazývam obedovečera. Ale to sa koná keď spia po tej hodinovej rozprávke, kojení či prevaľovaní sa v posteli a kecaní ako oni nie sú unavení, že nechcú ísť zajtra do škôlky, alebo vystrájaní či najnovšom bití že jeden je kúzelná beruška a druhý zase černý kocour. To robia len dvaja, zatiaľ a našťastie. Samko sa väčšinou otočí a zalomí hneď, no a Olik zalomí až po hodinovom kojeníčku, kde zhruba tých posledných 20 minút si len lizne kvapku mliečka, otočí sa a zaspáva.
A potom príde ten vytúžený moment. ,,Večer" kedy si konečne sadnem, niečo zhltnem, pozriem film či pozerám videá svojich obľúbených zahraničných youtuberov aby som načerpala inšpiráciu, dávam vaňu alebo mám masku na tvári a zaspávam zo slinami a podopretou rukou pri počítači. Potom zhruba o tej 23 si ľahám aj ja do postele ale nato sa zobudí Olik a znova sa kojí a takto vstávam po 3-4 hodinách od posledného prisatia. No a preto Vám tie vačky pod očami, hrozné vlasy a častokrát neviem ani či som si vôbec umyla zuby. Ale sú tu aj dni kedy sú deti u babičky, či mojej sestry a vtedy upratujem, natáčam videá, fotím, píšem, študujem aby sa mi darilo v biznise, pijem horúcu kávu či čaj na kojenie, jem kedy chcem a koľko chcem a robím si hodinový makeup.
Áno, som v prvom rade matka ale matka z 21. storočia, ktorá má rada samu seba, rada si dopraje, užíva si život a hlavne sa snaží zabezpečiť rodinu. Preto som mnohými nenávidená, pretože nemám problém sa ukázať aj na blogu a youtube či instagrame. Čo už. Som to proste ja a nikdy sa nezmením. Či už budem mať 4 deti alebo sto, či budem a mať 28 alebo 30 či dokonca 40. Som to ja, aká som a akou som sa stala.
A čo vy? Aké ste matky, ženy, dievčatá, či osoby? Zmenili ste sa vekom, deťmi alebo Vás zmenil partner? Ako by mala podľa Vás vyzerať matka dnešnej doby?
COAT, TOPS, BAGS: Second hand
BOOTS, SUNGLASSES: GATE
photos: vstrednomveku
Ahojte. Vítam Vás pri ďalšom denníku bábätka. Teraz to tu bude trošku
zaplavené tými denníkmi ale chcem proste mať všetky mesiace už
postrihané, aby ste vedeli čo Oliček za ten čas stihol, čo sa naučil, čo
sa deje v jeho živote a zároveň v mojom. Zároveň, ak ste čítali môj
posledný článok na blogu tak viete že chcem byť viac aktívna. A preto
bude raz za týždeň článok a raz video. Verím že sa s toho tešíte rovnako
ako ja. Ale dosť čítania a radšej si pozrite Olikov nový mesiac života
:)