V prvom rade som matka a to si uvedomujem plnými dúškami, deň čo deň, noc čo noc, už celých 6 rokov, od kedy sa narodila náš vytúžený Lukaško alebo skôr od kedy som sa nečakane dozvedela že ročná snaha o bábo sa nám podarila a my sa staneme rodičmi.

Viem to pretože ráno si nemôžem vstať kedy sa mi chce, moje prebúdzanie sa koná keď počujem smiech, alebo mi niekto pichá do oka či dokonca vyzerajú aj tak že skrátka vyskočím z postele, pretože je svetlo a moje deti sú ticho. A ako rodič viem že ticho neveští nič dobre. Len čo sa vytackám z postele s tými veľkými kruhmi pod očami, musím chystať raňajky pre 3 deti v tuhom stave a 4 v riedkom. Ja sa samozrejme najem až keď sú všetci najedený, poprípade sú v škôlke alebo sa hrajú či dokonca spia na obed. Pretože keď sa oni najedia alebo sú v škôlke či majú zábavu, tak maminka musí poumývať po nich riady, vymyslieť nejakú aktivitu, poupratovať, dať prať, či zabaviť sa s nimi. A potom konečne príde ten čas kedy idú znova jesť alebo spať. Niekedy majú dni že chcú pred spaním aspoň polievočku, no to sú len výnimočné dni. Obed jedávajú až po obednom spánku, kedy je buď ten obed čerstvo uvarení alebo je proste zo včera. Potom sa hráme alebo ideme von, či tvoríme alebo sa len tak bláznime. Snažím sa ich zmoriť aby som aspoň večer mala pre seba.



Viete ,,večer". Ja väčšinou večer obedujem alebo rovno to nazývam obedovečera. Ale to sa koná keď spia po tej hodinovej rozprávke, kojení či prevaľovaní sa v posteli a kecaní ako oni nie sú unavení, že nechcú ísť zajtra do škôlky, alebo vystrájaní či najnovšom bití že jeden je kúzelná beruška a druhý zase černý kocour. To robia len dvaja, zatiaľ a našťastie. Samko sa väčšinou otočí a zalomí hneď, no a Olik zalomí až po hodinovom kojeníčku, kde zhruba tých posledných 20 minút si len lizne kvapku mliečka, otočí sa a zaspáva.


A potom príde ten vytúžený moment. ,,Večer" kedy si konečne sadnem, niečo zhltnem, pozriem film či pozerám videá svojich obľúbených zahraničných youtuberov aby som načerpala inšpiráciu, dávam vaňu alebo mám masku na tvári a zaspávam zo slinami a podopretou rukou pri počítači. Potom zhruba o tej 23 si ľahám aj ja do postele ale nato sa zobudí Olik a znova sa kojí a takto vstávam po 3-4 hodinách od posledného prisatia. No a preto Vám tie vačky pod očami, hrozné vlasy a častokrát neviem ani či som si vôbec umyla zuby. Ale sú tu aj dni kedy sú deti u babičky, či mojej sestry a vtedy upratujem, natáčam videá, fotím, píšem, študujem aby sa mi darilo v biznise, pijem horúcu kávu či čaj na kojenie, jem kedy chcem a koľko chcem a robím si hodinový makeup.




Áno, som v prvom rade matka ale matka z 21. storočia, ktorá má rada samu seba, rada si dopraje, užíva si život a hlavne sa snaží zabezpečiť rodinu. Preto som mnohými nenávidená, pretože nemám problém sa ukázať aj na blogu a youtube či instagrame. Čo už. Som to proste ja a nikdy sa nezmením. Či už budem mať 4 deti alebo sto, či budem a mať 28 alebo 30 či dokonca 40. Som to ja, aká som a akou som sa stala.


A čo vy? Aké ste matky, ženy, dievčatá, či osoby? Zmenili ste sa vekom, deťmi alebo Vás zmenil partner? Ako by mala podľa Vás vyzerať matka dnešnej doby?