Pred pár dňami, keď som šla s deťmi k doktorke zaujala ma jedna vec. No ani nie zaujala, ale skôr zarazila. Ale začneme pekne po poriadku. Ak bývate v našom meste tak naše sídlisko sa nachádza na kopci a doktorku máme dole pri rieke, takže sa musíte dostať dole kopcom, cez most, centrum, popri kostolu, školy, škôlky, cez dlhý chodník a ste tam. A presne medzi týmto bodom A a bodom B ma zarazil jeden fakt. Ak ste prečítali názov a premietli si našu trasu tak asi Vám došlo, že daná vec ma zarazila práve v škôlke.
Táto škôlka ma asi 3 pavilóny, lenže jeden pavilón bol iný. Všetky boli krásne vymaľované, ale ten jedných bol extrémne vymaľovaní, krásna kresba postavičiek z rozprávky zdobila jej bok a zvyšné dve boli len také smutné a obyčajné aj keď boli žlté. Tak som sa zastavila prečo to tak je, čo je iné na tej budove než na tej, prečo táto je krajšia než tamtá. Keď sme sa zastavili popri tejto škôlke tak sa deti hrali vonku, asi bol zrejme čas nato, aby si trošku energie vybili práve vonku. Tých deti tam bolo o niečo menej než je u nás a než som zvyknutá. Pobehovali si tam, hrali sa, liezli, chodili do piesku, hrali sa medzi sebou, niektoré len tak stáli pri učiteľke a zopár ich stálo pri plote. Nie pritom plote, ktoré delí vonkajší svet a škôlkarsky, ale ten plot, ktorý delil tú krásnu vymaľovanú budovu od tých obyčajných, pretože práve za tým plotom bolo ihrisko nové, čisté, krásne, vymaľované, piesok bol čistý a drevo okolo neho žiarilo farbami ako, keby ho práve niekto namaľoval. A viete prečo? Pretože to tip top ihrisko patrilo súkromnej škôlke.
A tu je presne kameň úrazu. Tieto deti a iné deti sa nemohli hrať spolu, tie z ne súkromnej sa nemohli hrať na tom parádnom ihrisku, nemohli behať po tej krásnej podlahe v tej úžasnej budove, museli len hľadieť na tie deti a v hlávke sa pýtať prečo je to tak. Podľa mňa to, že tento plot, ale aj celá tá škôlka vyriešila toto sociálne vrstvenie takto nebolo správne. V čom sú deti v súkromnej škôlke iné než tie v štátnej? Jedine tým, že ich rodičia si môžu dovoliť tú súkromnú, ale, ako potom z takýchto deti nemajú vyrastať s obci, namyslení boháči či rozmaznanci, keď už od škôlky z nich robia niečo extra? Veď, predsa každé dieťa má hlavu, oči, nos, ústa, ruky, nohy, trup a všetko, čo má to druhé. Jedine čím sa odlišujeme je farba oči, pokožky, vlasov, výškou, pohlavím atď. Ale aj tak sú to také veci, ktoré nás proste neoddeľujú natoľko, aby sme sa povyšovali nad tých druhých. Pripadá mi to ako, keby sa táto škôlka a ľudia v nej či dokonca rodičia vrátili v čase, kde mohli študovať len bohatí a chudobní museli drieť. Prečo už od škôlky deťom vravíme, že niekto je lepší než je daný jedinec?
Áno je to aj o tom, že si tú škôlku niekto môže dovoliť a niekto nie, ale zato netreba ju rozdeľovať plotom, novými ihriskami a farbami. Ak tie deti vyjdú zo škôlky a sú vonku niekde okolo bytovky tiež mi niekto chce vravieť, že ich oddeľuje, pretože on chodí do súkromnej a tí nie? Že sa nemôžu spolu hrať? Ak je to, teda inak prečo v škôlke robia rozdiely medzi deťmi? Prečo si neuvedomujú aký dopad to bude mať na deti v dospelosti? Naozaj máme ešte aj dnes nálepku na čele chudobní či bohatí? Z môjho uhla pohľadu je to vnucovanie toho, kým majú byť, kým vyrastú, ako sa majú správať a aký budú oni sami rodičia či dospelý.
Je pravda, že toto vrstvenie som zažila aj ja, pretože sme bývali na spoločnej chodbe so susedmi, ktorí mali viac peňazí než my, ale zato s ich dcérou sme boli kamarátky na život. Neustále sme sa hrali na chodbe, čítali časopisy, hrali sa pred blokom, dokonca s jej bratom som chodila do škôlky, ale naši rodičia medzi nami nerobili rozdiely. Ale, zato od okolia som často krát počúvala prečo sa s ňou hraješ, veď je to snobka, sú bohatí a vy nie, oni majú to, a to a vy nie, je namyslená, lebo má peniaze a ty si zase skromná, ale zase dieťa vychovávané vo viere som tieto rozdiely nevidela, nevnímala a nebrala ich na vedomie, lebo bola iná než si ju iný vizualizovali. Preto neviem pochopiť prečo aj v dnešnej dobe toto vrstvenie existuje a vnucujeme ho už deťom od škôlky.
Ako to vidíte vy? Máte nálepku na čele alebo ste ju odlepili už v detstve?
OOTD: košeľa, sukňa, kabelka: second hand
okuliare, topánky, náhrdelník: GATE
náušnice: ALIEPRESS
hodinky: BONPRIX
na perách mám #POWERLIPSFLUID ROAD
TUNA
