Ahojte Glam rodinka.
Dnešný článok ešte stále nebude o outfitoch ale bude znova o tehotenstve a takom dajme tomu že tehotenskom denníku, pretože práve v tomto období je mnoho vecí ktoré ženy trápia, mnoho vecí ktorými si práve cez toto obdobie prechádzame a keďže ja si tým prechádzame už po 5x tak viem čo všetko sa dialo pri každom jednom tehotenstve. Dnes budem teda pokračovať malým príbehom a vlastne skúsenosťami za tieto obdobia, pretože dnes by som Vám chcela prezradiť ako sme oznámili rodine že čakáme ďalšie bábo. V článku bude veľa a veľa faktov a možno to niekoho prekvapí ale poviem Vám úplne všetko, pretože ma nebaví sa už hrať na takú dokonalú rodinku a ideálny pár. Takže poďme nato.
Mať 5 deti v dnešnej dobe je naozaj šialené, priznám sa že občas nemáme ani na chleba aj keď priateľ pracoval v zahraničí ( dôvod prečo je to tak sa dozviete inokedy, pretože to je tiež na iný a dlhý beh). Veľmi dobre som vedela že to bude ťažké povedať všetkým členom rodiny že budeme mať ďalšieho prcka, pretože 4 deti a 2 dospelý žijúci v jedno izbáku nie je ľahké. Niekedy už len po sebe vrčíme ako psy ale čo už. Momentálne si nemôžeme dovoliť nič väčšie, inak by sme naozaj nemali čo do úst a dať deťom nie pár dní pred rodičovským ale už od začiatku mesiaca. Aj keď verím a dúfam že časom sa budeme mať lepšie a budeme mať domček. Nemusí byť extra veľký ale proste aby aspoň bývali 2 chlapci spolu, ďalší 2 spolu, a možno to 5 tiež samo alebo s chalanmi. Aby my sme mali svoju spálňu, kuchyňku, obývačku. Teraz po tomto čakám tie hejty a komentáre že sme mali byť zodpovedný, že načo sme si robili toľko deti keď na nich nemáme atď. Áno viem o tom že je to hlúpe ale mňa proste mama vychovala v tom presvedčení že potrat je niečo zlé, otrasné a ja sama proste nedokážem dať prečo to malé stvorenie ktoré vo mne rastie. Preto som to neurobila ani pri druhom, treťom, štvrtom a ani pri piatom. Hoc z opačnej strany rodiny prišli ponuky aby som tie potraty absolvovala. Nikto ma proste o tom nepresvedčí že mám ísť na potrat a to maličké stvorenie si dať vziať. Verím že keď sme to proste zvládli do teraz tak to zvládneme aj naďalej.
A teda naše oznámenie bolo dosť ťažké, lebo veľa členov rodiny nám pomáha. Či už finančne alebo aj tak že kúpia niečo chlapcom alebo si ich zoberú na pár dní aby sme ušetrili na jedle. Hrozne som sa toho bála ako to vlastne oznámiť. Pravda je že sme to ani poriadne neoznámili. Nebolo to žiadne také ántre ako vidíte na youtube alebo hoc kde, že mladí oznamujú že budú mať bábo. Žiadne špeciálne videá, žiadne krabičky s fotkou malého či malej, žiadne papučky a ni žiadne tehotenské testy položené pred rodinu. Nekonalo sa to ani pri jednom a ani pri tomto, pretože som sa hrozne bála reakcie okolia a rodiny ale keď som raz stretla kamarátku v obchode a povedala som jej to tak mi povedala skrátka že dieťa je dar, za ktorý musíme byť vďační. Či už je to prvé alebo piate. Tak som teda išla do toho.
Moja sestra, ktorá býva v našej bytovke, to uhádla sama, mame som proste povedala že idem si dať zapísať výsledky krvi do knížky a mama sa opýtala že do knížky?A ja som proste vysypala že do tehotenskej že v septembri budeme mať ďalšie bábo. Netvárila sa nadšene, pár dní mi volala a chcela len chlapcov a mňa vôbec nechcela počuť. Niečo podobné som prežila pri Olikovi, kde som jej to oznámila cez telefón, zložila mi a týždeň sa mi neozvala. Takže takto som to oznámila mame. Mama to vykecala celej našej rodine, čiže bratovi, ďalšej sestre a tetám atď. Takže to bolo už v suchu, pretože mi všetci povedali že je to náš život, naša balamuta a oni sa do nás nestarajú a čo sme si teda navarili nech si zjeme.
Ale čo sa týkalo Maťovej rodiny, to už bolo horšie. Jeho mame to oznámil asi Maťo alebo ani neviem ako sa to dozvedela len viem že vraj sa 100x pýtala či som zase tehotná. Jeho sestra sa naštvala a vykričala cez messenger na mňa a brat netuším.
Takže toto bolo asi naše oznámenie rodine že nás bude znova o jedného viac. A tento náš príbeh ako sme to oznámili je poučením pre Vás. Nebojte sa oznámiť ľuďom že čakáte bábätko alebo sa deje niečo vo vašom živote aj keď je to niečo katastrofálne. Po každom daždi vyjde slnko a to platí vo všetkom. Musíte hľadať v tom zlom aj to dobré. Nebojte sa aj keď ste sama a čakáte bábo a bývate u rodičov alebo niečo podobné. Dieťatko je naozaj dar a treba si ho vážiť. Verte mi že jeho úsmev, každý nádych a tĺkot srdiečka stojí zato.
Dúfam že som Vám aspoň trochu pomohla a posmelila Vás k správnemu kroku.
Majte krásny a slnečný deň
