Máme tu posledný diel alebo časť tehotenského denníka, ktorý zakončujem ako inak než pôrodom. Musím sa priznať že keď som išla rodiť tak sa mi vybavili všetky moje 4 pôrody a poviem Vám že každý jeden bol iný a dokonca aj tento piaty bol úplne ale že úplne iný aj keď to bol môj 3 pôrod na vyvolávačku tak to bolo úplne o niečom inom. Ale nebudem zatiaľ prezrádzať viac a ideme teda nato. 

11.9.2020 som navštívila pôrodnica po 3x a to som bola v 40tt, kde my vlastne doktor oznámil po všetkých vyšetreniach že som otvorená na 3 cm a že mám teda prísť už pondelok aj s taškou. 

14.9.2020 som teda ráno o 7 prišla do nemocnice s taškou. Pri príchode mi dvere otvorila sestrička pri ktorej som rodila Olika a ktorá mi na 7x dávala kanylu ( o tomto zážitku si môžete pozrieť video s môjho 4 pôrodu ) , takže vzhľadom na môj panický strach z ihiel som sa otočila a išla preč ale za mnou sa už objavil doktor a natlačil ma do vnútra. Urobil mi teda znova vyšetrenia kde konštatoval že som teda na 4cm otvorená a pôrod budú teda vyvolávať, pretože som už vo vysokom štádiu tehotenstva. Poprosil teda sestričku o tabletku ktorú mi vsunul dnu do pošvy ( ak sú to pre niekoho prílišné detaily tak sa ospravedlňujem ale chcem Vám povedať skrátka aké to bolo aby ste mali predstavu ako to prebieha). Po podaní tabletky mi sestrička dala ich pyžamu do ktorej som sa prezliekla, vzala mi tašky a odviedla na pôrodnú izbu kde som bola napojená na monitor a musela som ležať 2 hodiny. Medzi tým sa ma však sestrička aj doktorka pýtala všelijaké otázky, napr: meno otca, rok narodenia, ukončené vzdelanie, meno bábätka, predošlé pôrody, maličkej súrodenci atď. Skrátka tie 2 hodiny mi ubehli hrozne rýchlo pri toľko vypytovaní a spisovaní. Potom ma skontrolovala mladá doktorka ktorá zase povedala že som na 5 cm. Išlo to pekne a rýchlo ale ja som zatiaľ žiadne bolesti nemala. A zhruba o 9:30 mi začali pomaly bolesti ktoré som ešte vládala predychávať. Tak mi urobili teda klistír, doktorka ma skontrolovala a tento krát som bola otvorená na 6cm. Tak som sa teda mala prechádzať aby sa to trošku zrýchlilo ale čo sa nestalo po pol hodine keď ma doktorka skontrolovala tak som bola len na 5 cm a krčok som mala tvrdí. Tak sa teda rozhodlo že mi prepichnú plodový vak aby mi odtiekla plodová voda. Išla som teda znova do vyšetrovacej miestnosti kde mi prepichli vak a doktorka mi ešte zo spodku šupala aby proste ta voda odtiekla čo najrýchlejšie. Keď však tak šupala do mňa tak sa pozrela na sestričku výrazom že niečo nie je v poriadku. Proste ako budúca matka ten pohľad proste rozpoznáte a navyše povedala ešte sestričke ,,vidíš to?" A sestrička že áno. Ničomu som nerozumela až pokiaľ som nezišla dole zo stola a v miske bola krvavá plodová voda. S toho strachu že čo sa to vlastne deje som sa ani neopýtala ani nevnímala čo mi hovoria len som odkráčala spať do pôrodnej izby a keď ma nevideli tak som plakala a dohovárala maličkej aby bola v poriadku. 

Okolo 10:00 som dostala neskutočné bolesti, takže ma doktorka skontrolovala a bola som otvorená na 6-7 cm. Takže mi znova povedali aby som začala chodiť a zhruba po 10 minútach som bola zase otvorená len na 5 cm. Preto som si mala ľahnúť na posteľ, na pravý bok a nohu som si mala dať na opierku na rodenie, čo je vlastne vo výške. Po ďalšej kontrole som bola na 6 cm ale zase tvrdá a ja som už mala neskutočné bolesti. A tak o 11:20 som sa mala otočiť na druhý bok a dať si znova nohu na opierku. Lenže zhruba po 5 minútach keď ma doktorka skontrolovala som bola otvorená už na 10 cm a malá sa už tlačila vonku. Doktorka a sestrička si teda začali chystať veci ale ja som začala kričať že hlavička už je vonku, tak doktorka rýchlo priskočila a chytila hlavičku, a na druhé potlačenie už bola maličká vonku. 

V prvom rade mi vtedy nedošlo že mám v sebe ešte placentu a ja som sa posadila aby som videla či je v poriadku a čo to je a keď zahlásili že dievčatko tak som sa rozplakala a vítala ju, stískala a ani som si neuvedomovala že je celá špinavá a od krvi. Proste som bola rada že ju vidím, že plače a že je to konečne dievčatko. Zhruba pol hodinu bola na mne a keďže mali vedľa pôrod tak len čo ju umyli a obliekli, povážili a zmerali mi ju nechali na 2 hodiny. Medzi tým však chodila sestrička a vytláčala zo mňa prebytočnú krv. Pri chalanoch som mala v tomto neskutočné bolesti, pretože ich po pol hodine zobrali preč ale keďže maličkú som mala pri sebe tak som to nevnímala a vnímala som len jej krásu a nevinnosť. Vtedy proste zabudnete že ste prežili nejaké bolesti alebo že trpíte od bolesti, pretože sa sťahujete. 

Takže 14.9.2020 o 11:45 s mierami 49cm a 3100g sa nám narodila naša vytúžená dcérka Amélia.