Už od 3 mesiacov som neustále počúvala že Olikovi idú zúbky ale nebol ani náznak žeby sa nejak prerezávali. Jasné že bol nervózny a slintal ale žiadne biele špičky a dokonca ani cinkot o lyžičku sa nekonal. Takže som len čakala a čakala až som sa konečne dočkala. Nebolo to však jednoduché, pretože aj keď sa nám zúbky prerezali zhruba v 8 mesiaci tak tam boli len špičky. Ich rast sa ako keby zastavil a nešli von. Oliverko bol však zlatý, neplakal, nebol nervózny, nemal teploty, teda okrem toho keď bol chorý, nekusal toľko ako jeho bratia ale zato slintal nehorázne. Niekedy som nestíhala meniť ani podbradníky a ani body.



No zhruba v období 8 mesiaca som pri kŕmení počula ten známi cinkot o lyžičku. Ale dokedy vyliezli tie dve zúbky tak sa objavilo pár veci ktoré som mu dávala a pomáhali mu s tým prerezávaním.



1. Kusatka: tento trik pozná asi každá, alebo no trik. Skrátka niečo čo pomáha detičkám aby sa im vykľuli zúbky. Náš Oliček zo začiatku žuval Pani Zebre nohy, pretože ma na nich tvrdé okrúhle kvetinky na ktorých sú rôzne vlnovky, čiarky a všelijaké tvary. Potom tu máme klasické kusatko od značky MAM. Dokedy Olik nevedel držať nič v rukách sám tak som mu ho držala ja v ústach a pekne si to obkusoval. Teraz si to drží sám, pekne leží a drží si to v pusinke. A 3 sú tu kľúčiky v tvare ovocia. Občas sa stane že si to vezme sám a kuše ale poväčšine to vezme len ako hrkalku. Ešte tu je niečo ako praclík v ktorom je voda. Dáte ho zmraziť do chladničky a bábätku to chladí ďasná.

2. Dentinox: je to gél na ďasná vďaka, ktorému bábätku potrpnu ďasná a tak necíti žiadnu bolesť. Popravde sme skúšali všelijaké ale po tomto som si naozaj všimla zmenu v správaní. Aj keď plakal a dala som mu gélik tak sa krásne ukľudnil a kuskal si ďalej alebo papal. Je to homeopatikum, ktoré je dosť malé ale zato účinné.

3 Nurofen: málo kedy sa stalo že mal teploty ale už keď ich mal tak som mu dala nurofen a teploty ustúpili. Naviac viem že tento sirup je aj od bolesti. Takže som rada že niekto niečo takéto vymyslel.



No a to je všetko čo pomohlo nám na naše krásne malinké prvé zúbky. Zatiaľ ich máme dve ale už som si všimla že z hora nám idú nové a preto musím len čakať ešte na ďalšie a potom snáď zvyšné budu menej bolestivé a ak nie tak už viem ako na nich.

Ahojte. Opäť Vás vítam so špeciálnym hosťom a to Oličkom, pretože toto video je z denníku bábätka a to za 7 mesiacv. V 7 mesiaci sme mali prvú skúsenosť s nemocnicou, zápalom pľúc a črevnou chrípkou. Takže naša váha nám hopsala hore a dole. No nebolo to práve najkrajšie obdobie života, či už pre Olika ale aj pre mňa. Ak ste matka tak to určite chápete že nie je príjemné ak vidíte svoje bábätko v horúčkach, zakašľané, bezmocné a ospalé. Takže toto video nebude celkom super ale aj o tom je život bábätka či človeka.

Ahojte. Na svojom instagrame ale aj tu na som sa zmienila o tom že chcem prispievať pravidelne a preto Vám dnes prinášam nové video a to opäť z denníka bábätka. Konečne som sa dostala k tomu a zostrihala pre Vás 6 mesiac nášho Oliverka. Nájdete v ňom jeho prvé pokusy o kombinované príkrmy, o tom že konečne pribral aj keď s tých príkrmov si vezme len 2-3 lyžičky a pri zvyšných sa tvári ako jedol citróny, ale zato sa potom pekne a dlho kojí. No a jasne že sa dozviete aj o jeho veľkosti oblečenia a lekároch a jeho očkách. Tak sa pohodlne usaďte a pustite si toto videjko.

V prvom rade som matka a to si uvedomujem plnými dúškami, deň čo deň, noc čo noc, už celých 6 rokov, od kedy sa narodila náš vytúžený Lukaško alebo skôr od kedy som sa nečakane dozvedela že ročná snaha o bábo sa nám podarila a my sa staneme rodičmi.



Viem to pretože ráno si nemôžem vstať kedy sa mi chce, moje prebúdzanie sa koná keď počujem smiech, alebo mi niekto pichá do oka či dokonca vyzerajú aj tak že skrátka vyskočím z postele, pretože je svetlo a moje deti sú ticho. A ako rodič viem že ticho neveští nič dobre. Len čo sa vytackám z postele s tými veľkými kruhmi pod očami, musím chystať raňajky pre 3 deti v tuhom stave a 4 v riedkom. Ja sa samozrejme najem až keď sú všetci najedený, poprípade sú v škôlke alebo sa hrajú či dokonca spia na obed. Pretože keď sa oni najedia alebo sú v škôlke či majú zábavu, tak maminka musí poumývať po nich riady, vymyslieť nejakú aktivitu, poupratovať, dať prať, či zabaviť sa s nimi. A potom konečne príde ten čas kedy idú znova jesť alebo spať. Niekedy majú dni že chcú pred spaním aspoň polievočku, no to sú len výnimočné dni. Obed jedávajú až po obednom spánku, kedy je buď ten obed čerstvo uvarení alebo je proste zo včera. Potom sa hráme alebo ideme von, či tvoríme alebo sa len tak bláznime. Snažím sa ich zmoriť aby som aspoň večer mala pre seba.



Viete ,,večer". Ja väčšinou večer obedujem alebo rovno to nazývam obedovečera. Ale to sa koná keď spia po tej hodinovej rozprávke, kojení či prevaľovaní sa v posteli a kecaní ako oni nie sú unavení, že nechcú ísť zajtra do škôlky, alebo vystrájaní či najnovšom bití že jeden je kúzelná beruška a druhý zase černý kocour. To robia len dvaja, zatiaľ a našťastie. Samko sa väčšinou otočí a zalomí hneď, no a Olik zalomí až po hodinovom kojeníčku, kde zhruba tých posledných 20 minút si len lizne kvapku mliečka, otočí sa a zaspáva.


A potom príde ten vytúžený moment. ,,Večer" kedy si konečne sadnem, niečo zhltnem, pozriem film či pozerám videá svojich obľúbených zahraničných youtuberov aby som načerpala inšpiráciu, dávam vaňu alebo mám masku na tvári a zaspávam zo slinami a podopretou rukou pri počítači. Potom zhruba o tej 23 si ľahám aj ja do postele ale nato sa zobudí Olik a znova sa kojí a takto vstávam po 3-4 hodinách od posledného prisatia. No a preto Vám tie vačky pod očami, hrozné vlasy a častokrát neviem ani či som si vôbec umyla zuby. Ale sú tu aj dni kedy sú deti u babičky, či mojej sestry a vtedy upratujem, natáčam videá, fotím, píšem, študujem aby sa mi darilo v biznise, pijem horúcu kávu či čaj na kojenie, jem kedy chcem a koľko chcem a robím si hodinový makeup.




Áno, som v prvom rade matka ale matka z 21. storočia, ktorá má rada samu seba, rada si dopraje, užíva si život a hlavne sa snaží zabezpečiť rodinu. Preto som mnohými nenávidená, pretože nemám problém sa ukázať aj na blogu a youtube či instagrame. Čo už. Som to proste ja a nikdy sa nezmením. Či už budem mať 4 deti alebo sto, či budem a mať 28 alebo 30 či dokonca 40. Som to ja, aká som a akou som sa stala.


A čo vy? Aké ste matky, ženy, dievčatá, či osoby? Zmenili ste sa vekom, deťmi alebo Vás zmenil partner? Ako by mala podľa Vás vyzerať matka dnešnej doby?