Ahojte Glam rodinka.
Dnes tu pre Vás nemám článok o outfitoch, móde a ani histórii. Keďže som mama a mám tu aj tajnú sekciu LIFESTYLE, kde píšem všetko čo sa týka života. Takže nie len fitness, jedla ale aj detí. No dnes je presne ten deň, kedy sa chcem s Vami podeliť o tému, ktorá sa týka detí, a tou je prečo by ste mali nechať deti, aby Vám pomáhali.
Možno ste to mali inak, ale keď som bola malá ja, tak sa stala jedna taká vec. Mama bola v práci, ja som mala asi 8 rokov, bola sobota a u nás panoval zvyk že sa upratuje. No ako malá dieťa som chcela teda mame pomôcť, a tak som na balkóne začala trepať leskymo. To je taký ten prehoz cez gauč, a má to tie hnusné chlpy, ktoré sa podobajú na zlepenú kožušinu. Lenže to by som nebola ja, keby som sa nepostavila na lavicu a prehla sa cez balkón. Presne tak. Malá 8 ročná slečna, chcela pomôcť mame, lenže trochu to nedomyslela keďže sme bývali na 6 poschodí. Keď ma mama videla z vonku, tak utekala domov a dobre že nechytila infarkt. Od vtedy mi zakázala čokoľvek robiť. Nejdem Vám teraz písať že máte svoje deti nechať takto trepať veci z balkóna, to vôbec ale nechajte deti pomáhať pri iných veciach.
Keď som po tomto mojom zážitku chcela čokoľvek urobiť, uvariť, popratať, utrieť prach, dať prať veci, či dokonca len povysávať, tak ma mama hneď zbrzdila a išla to urobiť sama. A viete čo? Prišla moja dospelosť a ja som nevedela nič. Na všetko som musela prísť postupne. To že veci sa perú na 40°C a nie na 80°C, to že prvé máte povysávať a až potom pozmývať, to že vajíčko na tvrdo sa neklepe do vody, aby sa uvarilo, ale aj mnoho iného. Dnes ako mama chápem, obavu mojej mami, ale zároveň nechcem aby moje deti boli takéto lenivé stvory, ktoré by mali obskakovať niekto iný a za ďalšie nechcem, aby v dospelosti museli padnúť na zobáčik a učiť sa všetko tak ako ja.
Preto ich nechávam doma pomáhať a ukazujem im veci ako sa robia. Olika teraz učím ako sa má sám vyzliecť, či obliecť, hrať sa sám s hračkami, kresliť, umýť zúbky. Ale niekedy to Olikovi nestačí, lebo predsa len, nie je už ani najmenší ale zase ani najstarší, a vidí že jeho bratia krájajú zeleninu, lúpu zemiaky, umývajú zemiaky. A preto mu už ukazujem ako sa reže napr zeleninka. Nožík, ktorý mu dávam nie je príliš ostrý, ale vždy mu do tej zeleninky zarežem prvá a zvyšok už nechám na ňom, kde ho samozrejme pozorujem. To isté robím aj s ovocím. Chcem, aby moje detičky boli šikovné a samostatné, než dospejú, aby sa nepýtali iných ako sa niečo robí, či nehľadali recepty na internete (aj keď občas ich tam hľadám aj ja, ale proste tie základné recepty. aby ovládali sami), alebo mi nevyvolávali o polnoci ako sa robí napr káva, či čaj lebo majú návštevu a oni nevedia zrobiť ani to. Čo som dokonca pochytila tak už od škôlky učia detičky ako si olúpať jabĺčko, a viem že mnoho mamičiek potom chytá šoky keď im to dieťa povie a kričia na učiteľky, že sa im ratolestiam mohlo niečo stáť.
Preto ja svoje deti nechávam, aby mi pomáhali, aby sa učili novým veciac, potrebným veciam a aj keď som mama levica, tak za každý ich pokrok či snahu, ich pochválim a som nesmierne šťastná že to zvládli. No a práve preto, aby mi mohli moji drobci pomáhať som prijala spoluprácu zo stránkou Maximin, kde som si vybrala učiacu vežu od značky TUKTUK, ktorá sa skvelo hodí práve na tú pomoc, pri učení detí ako robiť nejaké úkony samé. Táto učiaca veža je skvelá, pretože má 3 funkcie. Nie len že ju môžete používať ako učiacu vežu, ktorú si prisuniete k linke, či sporáku a dieťatko Vám môže krájať jedlo, vaľkať cesto, vykrajovať perníčky a mnoho iného, ale zároveň sa dá rozložiť aj na stôl a stoličku. Ak sledujete moje vlogy tak viete že máme malý byt, a presne pre toto som veľmi rada že táto vežička sa dá rozložiť na stôl a stoličku, kde si môže dieťa maľovať, modelovať z plasteliny či niečo tvoriť. Ale ako hore spomínam tak má 3 funkcie, a tou treťou je tabuľa na písanie. Jedné Vianoce som dostala takú tú klasickú drevenú tabuľu na písanie a veľmi som sa s nej tešila. Neustále som si tam niečo písala a kreslila až sa rozpadla. Preto som veľmi šťastná a nadšená, možno viac než deti, že takáto tabuľa na písanie a kreslenie s kriedami je práve aj v tejto veži. Aj keď mi Amélka ešte nevystúpa na tie schodíky, tak sa postaví a chytí sa vežičky a pekne si kreslí. Hoc len čiary ale hrozne ju to baví a ja mám aspoň na pár minút kľud. Aj keď ju rada pozorujem ako si tam kreslí a kričí pri tom od radosti.
Moje zhrnutie tohto celého je, aby sme nerobili z naších detí lenivcov, len preto že sa o nich bojíme. Skúsme im dať voľnosť a učiť ich novým veciam. A k tomu Vám môže pomôcť napr takáto učiaca veža.