Krásny víkend Vám želám. Dnešný článok bude o mojej ďalšej spolupráci z bonprixom a nákupoch na bazoši. 

Pred nedávnom som dostala kabelku z Bonprixu v rámci spolupráce a  hneď som ju videla z nejakými lacláčmi, krátkym topom, teniskami a slameným klobúkom k tomu nejaké tie poľné kvety vytŕčajúce z kabelky. Problém bol však v tom že v mojom šatníku lacláče neboli a tak som opäť popozerala bazoš a tam boli tieto krásne lacláče. Lenže keď prišli tak som ostala sklamaná. Slečna napísala že sú to 36 čiže veľkosť M ale oni bolo 34 a S. V tej chvíli sa mi v hlave splašili netopiere a otázka čo s tým. Tak som nakoniec poprosila sestru aby mi ich po bokoch rozstrihla a dala tam gumu. A dnes môžete vidieť skvelý výsledok práce mojej sestry a navyše krásnu a dokonalú kabelku ktorou ma vlastne inšpirovala Laura Blair. U nej ako prvej som videla túto kabelku a keď som mala možnosť ju dostať vrámci spolupráce tak som ani minútu neváhala pretože je práve trendy. Trend slamených kabeliek, klobúkov, topánok a všetkých takýchto doplnkov tu máme už nejaký čas a ja som doposiaľ mala len jednu malinkú kabelku ktorú ste videli v článku Čo je vkusné a nevkusné a preto som si rozhodne zobrala túto. Zmestia sa mi tam veci ako mobil, peňaženka, nejaká osuška takže je aj ideálna na leto ku vode, kľúče a beauty taštička. Som s ňou naozaj veľmi spokojná a dúfam že tento trend tu bude ešte dlho lebo už mám k nej toľko outfitov vymyslených že ani neviem ktorý odfotiť skôr. 

Cítim a viem že tehotenstvo je to najkrajšie obdobie ženy, keď vidíte po prvý krát na sone ten malinký uzlík, cítite prvé kopance či čkanie, počujete prvý tĺkot srdiečka a dozviete sa vlastne či to bude dievčatko či chlapček je to skutočne pocit na nezaplatenie. Ale tehotenstvo zo sebou prináša aj pár útrap, ktoré som spočiatku nevnímala vôbec. Teraz sa už pomaly blížime k finále a ja som neskutočne rada že tomu bude koniec, pretože pár veci mi neskutočne vadí a o tie sa chcem s Vami podeliť a povedať Vám ešte aby ste brali tento článok aj z humorom. Veď život je o tom aby sme sa bavili a nie trápili nad maličkosťami, ktoré časom zmiznú.

Prvou vecou je zaviazanie šnúrok. Pane Bože, ten kto vymyslel topánky na viazanie asi nikdy nebol tehotný. Vždy keď ideme von a pomyslím si že si vezmem tenisky tak sa radšej hodinu do predu obúvam. Sadnem si ako veľký slon na stoličku či dokonca zem a snažím sa obuť, ďalší masaker tehotenstva. Naťahujem ruky, krútim nohy a snažím sa vsunúť svoje nohy do topánok a keď asi po 20 minútovom vzdychaní ich mám konečne na nohách tak si zrazu uvedomím že majú šnúrky. Úžasné Andula, to bol nápad si obuť tenisky. A tak asi ďalšiu pol hodinu sa znova snažím o nemožné, čiže zaviazať šnúrky, ktoré ani poriadne nevidím cez to bruško pred o mnou. Samozrejme že to nejak zvládnem, spotená, zadýchaná ako keby som prešla 100 km ale dám to a čo sa nestane vonku? Rozviažu sa. Ale to už radšej poprosím priateľa alebo keď idem sama s deťmi tak ich už len nastŕkam do tenisiek. A presne toto som nikdy nevedela pochopiť u žien, ako sa môžu na niečo také sťažovať. No milé dámy už Vám rozumiem. 

Druhou vecou je holenie a nehovorím len o nohách. Ak máte malú vaňu ako my tak Vám držím prsty a myslím na Vás. Vždy keď sa idem holiť tak si musím sadnúť krížom cez vanu a potom už len nohy naťahujem z vane a snažím sa ich oholiť. Už som počula aj také že načo sa holím keď som tehotná, že doktor to proste chápe, že mu tam určite chodia babky zarastené a podobne. Ale viete čo, ono je to pre môj dobrý pocit a hlavne preto že sa nemusí hrabať cez džungľu a teraz hovorím o tej zo spodku a nie nejakej v Amazónii. Takže sa usadím a idem teda na tú potvoru, lenže ako nato keď ju nevidím? Len a len hmatom. Bohužiaľ to tak aj potom vyzerá a občas keď vyleziem z vane sa zohýnam ako zvieratko ku vode a sledujem či mi niekde niečo neostalo a verte že ešte nebol deň keby som sa dokonalo oholila. Takže osprchovaná musím stáť a doholiť čo tam ostalo a znova sa ísť umyť. A viete si predstaviť že pri 4 deťoch ste vo vani 2 hodiny lebo som ako hroch ktorý sa nezmestí ani do vane a ešte sa musí trápiť s holením? No čistá katastrofa a tá spúšť keď prídem do obývačky, no to už je na inú tému. 

Treťou vecou je chôdza. Keby si keď som išla niekde s mamkou tak ma len zaháňala aby som spomalila, že mám nohy ako žirafa a môj jeden krok boli jej 3, takže som niekedy bola aj 2 metre pred ňou. Vždy som stíhala s priateľom, mali sme rovnaké tempo chôdze, rovnako dlhé kroky a išli sme proste za ruky. Teraz? Teraz je moja mamka 1 meter pred o mnou, priateľa keď chytím za ruku tak to si pripadám ako pes na vôdzke ktorého niekto silou mocou chce donútiť behať a neustále počúvam že som ako slimák či korytnačka. Veľmi rada by som týmto ľudom dala ten veľký kufor pred o mnou, aby si ho odskúšali, že chodiť s takýmto nákladom nie je vôbec ľahké.

Štvrtou vecou je spánok. Tuna je toho trošku viac takže začnem tým keď si ľahnem do postele. Niektoré ženy s tým problém nemajú ale ja veľký. Týka sa to ležania na chrbte alebo spánku na chrbte. Pri poslednej poradni mi bolo nariadené ležanie na chrbte s vyloženými nohami. U mňa však nastáva problém psychického rázu, pretože mám pocit že tým že ležím na chrbte tak bábätku uberám miesto. Áno je to šialené ale je to proste tak. Keď tak ležím tak mám pocit že koža na bruchu sa zrazu spľaskne a drobcovi uberá miesto a potom to chúďatko malé tam nemá dostatok miesta, dusí sa a nemôže sa ani pohnúť. Už mám tak či tak výčitky že nemám zopár kíl navyše aby malo viac miesta v mojom plochom kostnatom tele a teraz ho mám oberať ešte aj o to málo čo má. Ako som spomínala tak tuna je toho viac. Ďalšou takou vecou je že keď si ľahnem na bok tak hučí vo mne ako keby som roky nejedla, ako keby som mala hladovku či držala dietu a pritom verte či nie ale pred spaním vyrabujem chladničku. Doma sa tomu už ani nečudujú ale neustále sa ma pýta priateľ či nie som hladná a keď som hladná prečo sa teda nejdem najesť, pretože občas ľahám do postele umorená a zničená a nenajem sa, takže potom vzniká dilema či som jedla či nie, či je to hlad alebo sú to známe zvuky. Ak by tieto zvuky ostali doma a len pri ležaní tak by som bola šťastná ale viete si predstaviť že sedíte v čakárni s deťmi alebo na gynekológii a zrazu sa u Vás začnú tie zvuky ozývať? Ja mám vtedy pocit že ich počuje asi celé naše mesto a tak si len červená od hanby hladkám brucho a tvárim sa že ja nič. No a posledný problém je skutočný spánok. Niekedy mám pocit že to malé má nejaký 6 zmysel a vie kedy si ľahnem spať, pretože keď si ľahnem keď idem len oddychovať tak sa nič nedeje, vtedy môžem hladkať brucho, hučať, štuchať a ono proste nič. Ale len čo si ľahnem na spánok tak to sú samé kopance a čkanie a teraz už sme v tak vysokom štádiu že za každým kopancom sa strhnem alebo podskočím. Najhoršie to je v noci keď zaspím a okolo 3-4 rána kopne tak že sa prebudím a nespím už do rána. Pri týchto nočných diskotékach len dúfam že budú len v bruchu a nie aj keď bude na svete. 

Piatou vecou je záchod. Zachviľu ku sebe asi zrastieme a to doslovne. Ja ako alergička neustále kýcham takže si to viete predstaviť. Buď pri kýchnutí bežím na záchod, mením nohavičky alebo vložky. Paráda. Najhoršie je to vonku a keď si zabudnem tu vložku dať. Vtedy ma nechcite ani vidieť. Najväčšiu srandu z môjho kýchania majú deti. Len čo zaznie hapčí a vidia môj útek na záchod tak to sa len smejú a vyškierajú že mama sa počúrala. A ja čo? No kričím na nich zo záchodu nech mi donesú čisté nohavičky. No obrovská sranda, hlavne pri praní keď je celý balkón a sušiak za trepaní mojimi nohavičkami. 

Možno tu čakáte ešte bod že mi vadí keď mi niekto hladká brucho alebo si chce len položiť ruku ako bábo kope ale popravde mi to vôbec nevadí. Niekedy mám s toho dokonca srandu, pretože sa mu niekedy čká a keď niektorý člen rodiny položí ruku tak sa mu odrazu prestane. Neviem či to robí naschvál alebo sa to proste tak deje. Dokonca mi nevadia ani narážky či čakám dvojičky či dokonca že či mi neúčinkuje dieta. Ja som proste človek ktoré sa rád zasmeje a má rád humor, takže také malé narážky mi nevadia. 

No a to je všetko čo mi vadí na tehotenstve, čo som nechápala ako môžu iným tehotným vadiť a prečo sú tak nespokojné v tehotenstve. Skutočne som to pochopila až teraz pri 5 bábu a úplne súcitim zo všetkými tehotnými ktoré sú s niečim nespokojné práve v tomto období. Jedno však viem, že po tomto trochu ťažkom období príde krásny deň kedy uvidím ten uzlík a budem ho konečne držať na rukách, bozkávať od hlavy po päty, pozerať ako spí, nosiť ho na rukách ak bude plakať a vytešovať s jeho/ jej prvých krokov. Ale nato si ešte počkám, zatiaľ sa budem snažiť vytešovať s týchto smiešnych útrap na ktorých sa potom už vážne budem len smiať. A ak aj Vás niečo podobné trápi tak nebojte, ono to prejde za pár mesiacov. Dúfam teda že ste sa trošku pobavili a všetkým tehuľkám držím prsty aby došli v poriadku do cieľa. 

Sľúbila som Vám že sa s Vami podelím o môj tehotenský denník a tak Vám teda prinášam môj 2 trímester. Takže druhý trimester sa mi začal zhruba 5.3.2020. Nebola to žiadna sláva pretože nám začala corona a tak som sedela doma. Problém nastal však časom keď som mala ísť do doktora a ja som musela mať rúško. Najprv sa mi ťažko dýchalo, mala som pocit úzkosti a dokonca ma chytala panika že bábätko nemá dostatok kyslíku. Ale aby toho nebolo málo keď som mala zrazu po mesiaci prísť na poradňu nastal problém čo i len vyliezť z vchodu. Aspoň 10 minút som musela stáť vo vchode a predychavať to že musím ísť von. Úplne ma ovládla panika, takže keď prišiel voľnejší režim a mala som ísť do obchodu tak som musela ísť najprv v sprievode. Úžasný druhý trímester. 

V tomto trímestri som pribrala necelé 3 kg, vraj to nie je veľa ale čo Vám budem hovoriť keď do svojich normálnych nohavíc sa nezmestím a musím si pozerať všelijaké tutoriály ako si upraviť oblečenie. Väčšinou som to vyriešila gumičkou alebo ak už ani to nepomohlo tak som siahla po boyfriend džínsoch alebo leginach. Ku koncu bolo už však tepľúčko takže prišli na rad aj šaty a sukne, samozrejme že s gumičkami. Zo svetrami, tričkami a blúzkami to nebolo až tak hrozné lebo som ich mala v oversize veľkosti. Nohy mi nepuchli a ani nepuchnú takže v kľude môžem nosiť opätky keď mám chuť. Moja lenivosť je však čím ďalej tým väčšia a preto ani veľa nefotím či dokonca už cez 2 mesiace nebolo nové video na youtube. To veľké brucho mi proste vadí a pripadám si kvôli nemu ako nemotora. Ľudia ktorí ma vidia od zadu my hovoria že keby sa neotočím tak ani nevidno že som tehotná. Moje nohy, ruky, tvár a celkovo telo až na brucho sú stále rovnaké ale to brucho, pekne prosím to je tak veľké že vyzerám ako keby som čakala dvojičky. Ťažšie sa mi stáva z postele, takže sa musím celá prevaliť na bok a potom sa pomaly odplaziť až ku koncu postele a preklopiť sa na nohy. Hlava sa mi ešte občas točí ale už to nie tak hrozné. Keďže je vonku už teplejšie tak aj mne je strašne horúco. Cez noc musím spať pri otvorenom balkóne a okne. Niekedy mám však noci také že si cítim nohy. To neznamená že mi smrdia ale proste cítim v nich taký nepokoj. Nie je to trpnutie ale proste ich nedokážem ich uvoľniť natoľko aby som mohla zaspať. Preto mi doktor nasadil magnézium. A aby toho nebolo málo tak som sa znova obsipala ako pri Olikovi. Neskutočne ma svrbí telo a mám po sebe samé pľuzgiere. Vlasy si umývam normálne šampónom ale telo len čistou vodou. Väčšinou ma to začne svrbieť keď sa kúpem v teplejšej vode alebo mi slniečko páli na kožu. Skúsila som všetky možné krémy ale ani to nepomohlo. Takže mastenie nepripadá v úvahe.

Keď už sme pri doktoroch tak som znova bola na odbere krvi. Našťastie všetko dopadlo v poriadku. V druhom trímestri som ešte podstúpila testy na cukor na internej ambulancii. Do ambulancii som musela prísť ráno, odovzdať moč, napojili ma na EKG stroj, doktorka skontrolovala či mi neopúchajú nohy, zmerali mi tlak a vzali krv zo žíl a prsta. Do hodiny som musela zjesť 2 rohlíky, 2 trojuholníky syrečka, a vypiť 2 dcl čaju do ktorého som musela nasypať 4 sáčky cukru. No a po tej hodine som opäť odovzdala moč a vzali mi krv z prsta. No a po ďalšej hodine som opäť dala moč a krv z prstu, tento krát na lačno. No a to bolo všetko. Po týždni som šla po výsledky a čuduj sa svete, všetko bolo celkom v poriadku až na železo ktoré mi kleslo a ešte mi vyšlo že mám nedostatok draslíka. Môj gynekológ na základe týchto vyšetrení mi navýšil dávku magnézia a ja som si sama dokúpila železo a draslík. Takže teraz beriem kopu vitamínov. Spoločné z kyselinou listovou. No a na každej poradni mi robil prehliadku zo spodku. Tam to nie je tiež ružové pretože mám mäkký kŕčok a to môže znamenať že sa bábätko môže narodiť predčasne, preto mám nariadené spať bez vankúša pod hlavou ale zato vankúšmi pod nohami. Nedá sa tak veľmi spať ale zase ten pocit unavených nôh je lepší. Keď som prešla 21 tt tak som sa dozvedela aj pohlavie bábätka ale o tom Vám chystám samostatný článok, pretože už mi to povedal 3x takže tomu začínam aj veriť. 

Tak a to bol celý môj 2 trímester. Dúfam že ste ho mali lepší než ja. 

Majte sa teda krásne 

Dúfam že sa Vám takýto outfit páči a dole mi môžete napísať či by ste sa aj vy takto obliekali, čo by ste doplnili alebo čo zase zmenili. 

Majte sa teda krásne.