Keď sme boli malí tak sa nás neustále pýtali čo chceme byť ak budeme veľký. Chalani väčšinou odpovedia alebo odpovedali že hasiči, policajti, že chcú chodiť na sanitke, niektorí zase že smetiari ale to bolo kedy si lebo moji chalani odpovedajú že chcú byť Mc Queen, Spiderman alebo Batman ( waw, normálne povolanie ich asi nenapadá ), takže ak sa v budúcnosti objaví niekto taký kto sa preoperuje alebo niečo podobné na niečo s toho tak to budú asi moje deti ( haha ).
U nás je jeden problém že keď ukončíme už 9 ročník musíme zrazu vedieť čo chcem robiť, pretože nastane ten čas kedy si proste musíte vybrať čo budete v budúcnosti robiť, či chcete byť kozmetička, kaderníčka, kuchárka atď. Proste už v 15 rokoch si musíte povedať a rozhodnúť sa aké bude teda vaše povolanie ,,snov". Prečo som vlastne dala snov do úvodzoviek?
Neviem teda či ešte dnes ale verím že pár jedincov sa nájde, ktorý idú na strednú školu s tým že sú pevne rozhodnutí že budú robiť to dané povolanie ale počas štúdia zistia že to nie to čo si predstavovali a že chcú vlastne študovať niečo iné, no bohužiaľ ako to už bývam, museli by začať študovať od začiatku a tým by stratili jeden rok. Takže to ani nepripadá v úvahe alebo opäť sa nájde pár jedincov ktorý si idú tvrdo za svojím a v kľude prestúpia.
A presne to sa tíka práce snov. Nie vždy vyštudujeme to čo nás baví alebo teda to zistíme neskoro že študujeme to čo sme nechceli a presne to sa tíka aj práce. Po škole nastáva ta ťažká realita kde buď budeme pracovať v tom obore ktorý sme 4-5-6 rokov drvili do hlavy no nebude nás to baviť, život nás začne mrzieť, nevidíme v ňom nič pozitívne, krásne a každý deň sa len prebúdzame do práce lebo musíme, nikto nám nepoplatí účty, jesť musíme, ak už máte rodinu tak ju musíte uživiť.
Ale tak ako sa nájde pár jedincov pri prestupe školy tak sa nájde pár jedincov ktorí sa vzoprú a idú si za svojimi snami, ako sa hovorí, aj cez mrtvoli. Nechcú sa proste vzdáť žeby mali život len prežívať ale chcú ho skutočne žiť. Poháňajú ich ich sny, ciele a vidina lepšieho života, ktorý môžu mať ak neustúpia ani po 50 páde na kolena. Proste vstanú a idú. Niekedy sa život zahrá takú hru s nami že naša práca snov sa objaví práve cez to obdobie kedy si už myslíme že náš život skončil.
Občas však musíme prácu snov aj hľadať a nedať sa odradiť okolím. Napr ľudia ktorý robia v mlm sú veľa krát odradení, pretože im okolie hovorí že to už robí veľa ľudí, že to je drahé a tak. Ale ak ľudia v ich okolí vidia že to dokázali, že sa im darí, že sa majú lepšie, tak z tých ktorí povedali že to nie je možné sa stanú práve tí ktorí ich budú nasledovať, pýtať sa ich ako to urobili, čo musia aj oni urobiť preto aby aj oni boli tam kde ten daní jednotlivec.
Ja robím tak isto mlm a mnoho ľudí ma odrádzalo, ale tí istí ma odrádzajú od blogu, youtube, instagramu, facebooku atď. A popritom všetkom som si uvedomila že daný ľudia nežijú môj život, že toto je presne ta práca snov ktorú som hľadala aj keď som donedávna nenávidela kozmetiku. Nie pretože by som ju nerada robila na ženách ale ja som chcela robiť niečo viac. Pomáhať ženám byť krajšie aj vnútorne, aby boli zdravšie, aby si chodili po radi a tak. A to čo som študovala za 4 roky mi nedalo toľko koľko som sa naučila popri tejto práci, ktorá ma baví a navyše ma veľa naučila.
Preto ako ja hovorím, nedajte sa zastaviť nikým a ničím. Iný ľudia nežijú Váš život, neplatia vaše účty, a oni budu práve tí ktorí budú za Vami chodiť ak uvidia že sa Vám darí, aby ste to boli práve vy kto im pomôže dostať sa tam kde ste.
Práca snov je teda niečo čo Vás baví, čo Vás napĺňa a podľa mňa napĺňa aj vašu peňaženku, nie že nie, nebudeme si klamať. Lenže napĺňa ju peniazmi ktoré máte radi a viete že tie peniaze sú zato že ste niekomu pomohli. A ak pracujete v práci ktorá Vás nebaví, skúste postupne pomaly šetriť ( aj keď je to ťažké) na nejaký ten kurz o ktorom viete že práve vďaka nemu dosiahnete tu prácu snov.
Želám Vám aby ste robili svoju prácu snov, aby Vás napĺňala a pomáhala aj iným.