Na východe nič nie je. Takto začala svojimi slovami blogerka Timka ktorá bola jednou z organizátorok BLOGGER MEET 2019, ktorého som sa zúčastnila minulý piatok. Nechce sa mi už ani veriť že je to už týždeň od tejto udalosti, pretože stále si všetko presne pamätám.
Ale poďme pekne poporiadku.


V piatok ráno som teda dala deti k Maťovej mame ako ste mohli vidieť vo vlogu a ak ste ho nevideli tak Vám ho dám dole. Potom som si zavolala taxík ale ten mi prišiel až o 11:30 a vlak išiel o 11:25 tak som sa teda rozhodla že do tých Košíc pôjde za akúkoľvek cenu aj keby som mala precestovať polku slovenska. V taxiku som si teda pozrela že kedy ide ďalší vlak tak aby som stihla meeting o 15:00 a div sa svete o 11:40 išiel ďalší vlak ale s prestupom v Prešove, tak som prišla na stanicu a opýtala si lístok do Košíc. Drahá pani ani nevedela že ide ďalší vlak len mi odvrkla že teraz jeden išiel a ďalší ide až o 13:30. Tak som ju teda uistila že teraz ide vlak, ktorý už stojí na koľanici 2 do Prešova a odtiaľ ide do Košíc. Hoc na mňa pozrela nechápavo ale lístok mi dala. Tak som teda cestovala do Prešova kde som mala zhruba pol hodku na prestup. Ale trošku preskočím dej.
Došla som proste do tých Košíc a tam nastal nový problém, keďže do Ke nechodím skoro vôbec a keď idem tak na aute alebo sa na dane miesto veziem autobusom či električkou. Zapla som teda Google map a išla som a viete čo? Nezablúdila som. Došla som tam úplne v pohode. A tam sa to všetko začalo. V reštarácii Hamli, ktorá z vonku pôsobila staro a ošúchane ale vo vnútri to bola nádhera.


 Mala som sto chuti sa tam fotiť a fotiť ale tak čo, som ešte hamblivka ale určite sa tam vrátim, hoc len fotiť. Potom sa usadila vedľa Terky, ktorú sledujem už dlhé roky ( och môj bože, splnil sa mi sen, konečne ju vidím naživo a dokonca som s ňou hovorila, áááá, ešte teraz tomu nemôžem uveriť), vedľa nej bola Viki ( úplne slniečko, strašne milá blogerka, o ktorej som ani nevedela že jej blog sledujem už tiež nejakú tu dobu) a potom si k nám prisadla Bianka ( najkrajšia osoba pod slnkom, aspoň pre mňa a dokonca nakupuje v sekáčoch, keď mi toto povedala skoro som spadla na zadok, aj keď som sedela, pretože ju som sledovala zase na ig a jej štýl proste zbožňujem) no a pri vedľajšom stole sedela Beatka, s ktorou si občas napíšeme na fb ohľadne podnikania.


Potom sa nám predstavili organizátorky, ktoré boli milé, usmievavé, nebojácne a hlavne zaujímavé. Mali zaujímavé a veľmi poučné prednášky, ktoré mi pomôžu byť lepšou blogerkou ( aspoň myslím, pretože pár veci si musím ešte pozisťovať a popýtať sa) ale proste baby boli naozaj úžasné. Mali sme aj prestávky cez ktoré sme sa mohli rozprávať a zistiť tak o sebe viac. V zadu bolo milé občerstvenie a darčeky od sponzorov. Po celom tomto workshope sme sa začali rozprávať, spočiatku len mi 3 potom sa pridala Beatka a nakoniec všetky blogerky. No čo Vám budem hovoriť, tá energia, tie informácie a tí ľudia Vás skrátka nabijú energiou. Preto som veľmi rada že sa konečne východniarske blogerky spojili a vytvorili niečo takéto a dúfam že sa čoskoro vidíme aj pri inej akcii alebo len tak na káve. Tímto chcem poďakovať mojej budúcej svokre že bola s deťmi, lebo bez nej by som znova trčala doma a organizátorkám že to dali tak perfektne, zaujímavo a energeticky. Takže ďakujem Timke, Hanke, Nike, Torie, Bianke, Mii a Miške. 

A dúfam že čoskoro sa uvidíme znova ♥

Už od 3 mesiacov som neustále počúvala že Olikovi idú zúbky ale nebol ani náznak žeby sa nejak prerezávali. Jasné že bol nervózny a slintal ale žiadne biele špičky a dokonca ani cinkot o lyžičku sa nekonal. Takže som len čakala a čakala až som sa konečne dočkala. Nebolo to však jednoduché, pretože aj keď sa nám zúbky prerezali zhruba v 8 mesiaci tak tam boli len špičky. Ich rast sa ako keby zastavil a nešli von. Oliverko bol však zlatý, neplakal, nebol nervózny, nemal teploty, teda okrem toho keď bol chorý, nekusal toľko ako jeho bratia ale zato slintal nehorázne. Niekedy som nestíhala meniť ani podbradníky a ani body.



No zhruba v období 8 mesiaca som pri kŕmení počula ten známi cinkot o lyžičku. Ale dokedy vyliezli tie dve zúbky tak sa objavilo pár veci ktoré som mu dávala a pomáhali mu s tým prerezávaním.



1. Kusatka: tento trik pozná asi každá, alebo no trik. Skrátka niečo čo pomáha detičkám aby sa im vykľuli zúbky. Náš Oliček zo začiatku žuval Pani Zebre nohy, pretože ma na nich tvrdé okrúhle kvetinky na ktorých sú rôzne vlnovky, čiarky a všelijaké tvary. Potom tu máme klasické kusatko od značky MAM. Dokedy Olik nevedel držať nič v rukách sám tak som mu ho držala ja v ústach a pekne si to obkusoval. Teraz si to drží sám, pekne leží a drží si to v pusinke. A 3 sú tu kľúčiky v tvare ovocia. Občas sa stane že si to vezme sám a kuše ale poväčšine to vezme len ako hrkalku. Ešte tu je niečo ako praclík v ktorom je voda. Dáte ho zmraziť do chladničky a bábätku to chladí ďasná.

2. Dentinox: je to gél na ďasná vďaka, ktorému bábätku potrpnu ďasná a tak necíti žiadnu bolesť. Popravde sme skúšali všelijaké ale po tomto som si naozaj všimla zmenu v správaní. Aj keď plakal a dala som mu gélik tak sa krásne ukľudnil a kuskal si ďalej alebo papal. Je to homeopatikum, ktoré je dosť malé ale zato účinné.

3 Nurofen: málo kedy sa stalo že mal teploty ale už keď ich mal tak som mu dala nurofen a teploty ustúpili. Naviac viem že tento sirup je aj od bolesti. Takže som rada že niekto niečo takéto vymyslel.



No a to je všetko čo pomohlo nám na naše krásne malinké prvé zúbky. Zatiaľ ich máme dve ale už som si všimla že z hora nám idú nové a preto musím len čakať ešte na ďalšie a potom snáď zvyšné budu menej bolestivé a ak nie tak už viem ako na nich.

Ahojte. Opäť Vás vítam so špeciálnym hosťom a to Oličkom, pretože toto video je z denníku bábätka a to za 7 mesiacv. V 7 mesiaci sme mali prvú skúsenosť s nemocnicou, zápalom pľúc a črevnou chrípkou. Takže naša váha nám hopsala hore a dole. No nebolo to práve najkrajšie obdobie života, či už pre Olika ale aj pre mňa. Ak ste matka tak to určite chápete že nie je príjemné ak vidíte svoje bábätko v horúčkach, zakašľané, bezmocné a ospalé. Takže toto video nebude celkom super ale aj o tom je život bábätka či človeka.

Ahojte. Na svojom instagrame ale aj tu na som sa zmienila o tom že chcem prispievať pravidelne a preto Vám dnes prinášam nové video a to opäť z denníka bábätka. Konečne som sa dostala k tomu a zostrihala pre Vás 6 mesiac nášho Oliverka. Nájdete v ňom jeho prvé pokusy o kombinované príkrmy, o tom že konečne pribral aj keď s tých príkrmov si vezme len 2-3 lyžičky a pri zvyšných sa tvári ako jedol citróny, ale zato sa potom pekne a dlho kojí. No a jasne že sa dozviete aj o jeho veľkosti oblečenia a lekároch a jeho očkách. Tak sa pohodlne usaďte a pustite si toto videjko.

V prvom rade som matka a to si uvedomujem plnými dúškami, deň čo deň, noc čo noc, už celých 6 rokov, od kedy sa narodila náš vytúžený Lukaško alebo skôr od kedy som sa nečakane dozvedela že ročná snaha o bábo sa nám podarila a my sa staneme rodičmi.



Viem to pretože ráno si nemôžem vstať kedy sa mi chce, moje prebúdzanie sa koná keď počujem smiech, alebo mi niekto pichá do oka či dokonca vyzerajú aj tak že skrátka vyskočím z postele, pretože je svetlo a moje deti sú ticho. A ako rodič viem že ticho neveští nič dobre. Len čo sa vytackám z postele s tými veľkými kruhmi pod očami, musím chystať raňajky pre 3 deti v tuhom stave a 4 v riedkom. Ja sa samozrejme najem až keď sú všetci najedený, poprípade sú v škôlke alebo sa hrajú či dokonca spia na obed. Pretože keď sa oni najedia alebo sú v škôlke či majú zábavu, tak maminka musí poumývať po nich riady, vymyslieť nejakú aktivitu, poupratovať, dať prať, či zabaviť sa s nimi. A potom konečne príde ten čas kedy idú znova jesť alebo spať. Niekedy majú dni že chcú pred spaním aspoň polievočku, no to sú len výnimočné dni. Obed jedávajú až po obednom spánku, kedy je buď ten obed čerstvo uvarení alebo je proste zo včera. Potom sa hráme alebo ideme von, či tvoríme alebo sa len tak bláznime. Snažím sa ich zmoriť aby som aspoň večer mala pre seba.



Viete ,,večer". Ja väčšinou večer obedujem alebo rovno to nazývam obedovečera. Ale to sa koná keď spia po tej hodinovej rozprávke, kojení či prevaľovaní sa v posteli a kecaní ako oni nie sú unavení, že nechcú ísť zajtra do škôlky, alebo vystrájaní či najnovšom bití že jeden je kúzelná beruška a druhý zase černý kocour. To robia len dvaja, zatiaľ a našťastie. Samko sa väčšinou otočí a zalomí hneď, no a Olik zalomí až po hodinovom kojeníčku, kde zhruba tých posledných 20 minút si len lizne kvapku mliečka, otočí sa a zaspáva.


A potom príde ten vytúžený moment. ,,Večer" kedy si konečne sadnem, niečo zhltnem, pozriem film či pozerám videá svojich obľúbených zahraničných youtuberov aby som načerpala inšpiráciu, dávam vaňu alebo mám masku na tvári a zaspávam zo slinami a podopretou rukou pri počítači. Potom zhruba o tej 23 si ľahám aj ja do postele ale nato sa zobudí Olik a znova sa kojí a takto vstávam po 3-4 hodinách od posledného prisatia. No a preto Vám tie vačky pod očami, hrozné vlasy a častokrát neviem ani či som si vôbec umyla zuby. Ale sú tu aj dni kedy sú deti u babičky, či mojej sestry a vtedy upratujem, natáčam videá, fotím, píšem, študujem aby sa mi darilo v biznise, pijem horúcu kávu či čaj na kojenie, jem kedy chcem a koľko chcem a robím si hodinový makeup.




Áno, som v prvom rade matka ale matka z 21. storočia, ktorá má rada samu seba, rada si dopraje, užíva si život a hlavne sa snaží zabezpečiť rodinu. Preto som mnohými nenávidená, pretože nemám problém sa ukázať aj na blogu a youtube či instagrame. Čo už. Som to proste ja a nikdy sa nezmením. Či už budem mať 4 deti alebo sto, či budem a mať 28 alebo 30 či dokonca 40. Som to ja, aká som a akou som sa stala.


A čo vy? Aké ste matky, ženy, dievčatá, či osoby? Zmenili ste sa vekom, deťmi alebo Vás zmenil partner? Ako by mala podľa Vás vyzerať matka dnešnej doby?

Ahojte. Vítam Vás pri ďalšom denníku bábätka. Teraz to tu bude trošku zaplavené tými denníkmi ale chcem proste mať všetky mesiace už postrihané, aby ste vedeli čo Oliček za ten čas stihol, čo sa naučil, čo sa deje v jeho živote a zároveň v mojom. Zároveň, ak ste čítali môj posledný článok na blogu tak viete že chcem byť viac aktívna. A preto bude raz za týždeň článok a raz video. Verím že sa s toho tešíte rovnako ako ja. Ale dosť čítania a radšej si pozrite Olikov nový mesiac života :)

Už som si myslela že sa k blogovaniu ani nevrátim, že sa budem venovať len youtube a môjmu biznisu. Ale nejak mi to nedalo a ťahalo ma to doslovne aj k tomu ale je tu aj pár iných dôvodov.

  

Za prvé: blog mal vo februári 2 roky a berie ma doslovne zlosť keď viem koľko veci mi uniklo, kam som to už mohla dotiahnuť a čo všetko som mohla vďaka nemu dokázať a ešte koľko posolstva som mohla do sveta odovzdať. Aspoň takto vravia niektorí youtuberi a blogeri, že prostredníctvom svojej práce odovzdávajú posolstvo do sveta, aj keď niektoré tie youtuberky by sa mali zamyslieť nad ich posolstvom.  


Za druhé: veľa som investovala do techniky, mnoho krát som bojovala z vlastnou rodinou len aby chápali posolstvo môjho blogu, života a cieľov. Verte že niektorí to nechápu do teraz a odrádzajú ma od toho, pretože žijú v inej dobe. Aspoň mne sa tak zdá. No veď uznajte sami že v dnešnej dobe je úplne normálne že každý ma buď blog, youtube, instagram, facebook, zrkadlovky, mobily, atď. Proste žijeme v dobe kde je to už tak povediac normálne. Zdieľame zo svetom všetko, niekedy aj to čo by sme nemali, ale to je proste dnešná doba.



No a za tretie: Erika. Presne tak. Môj tretí a posledný dôvod prečo som to proste nemohla nechať tak je blogerka, youtuberka s nášho mesta, ktorá je mojou inšpiráciou, a keď vidím ako jej to ide, čo dokazuje, tak to chcem proste aj ja. Nedávno sme sa bavili že obe chceme byť slávne, jasne, kto by nechcel, ale každá ma na to iný dôvod. Viem že naša sláva nebude z dňa na deň ale viem že bude.





Preto tento môj 2 ročný poklad už nechcem zanedbať, už ho nechcem ležať len tak a nevenovať sa mu. Je to proste moje 5 dieťa, ktoré potrebuje lásku, starostlivosť a hlavne pravidelne. Preto Vám týmto oznamujem že som späť a budem tu pravidelne. Možno niekomu budem liezť na nervy, a možno sa tu nájde zopár jedincov, ktorých zaujmem a pomôžu mi k tej mojej a Erikinej sláve. Vitajte preto na blogu s názvom Discovering Glam, kde nájdete moje outfity, kozmetiku, krásu, makeup, život jednej matky, ktorá je momentálne sama na 4 chlapcov. Dúfam, alebo teda ani nie že dúfam ale verím že sa Vám môj blog bude páčiť. A ak ma ešte nesledujete na youtube, tak to rýchlo napravte.



Majte sa zatiaľ krásne a užívajte si krásny pondelok

Vitajte pri ďalšom diely z denníka bábätka. Popravde už ma Olik 9 mesiacov ale až teraz som sa dostala k postrihaniu 4 mesiaca a iných mesiacov. V najbližšej dobe preto očakávajte záplavu ďalších videí s tejto radi. Ale späť k našim 4 mesiacom. Olikove 4 mesiačiky boli celkom fajne aspoň podľa toho čo som strihala video a spätne si premietla. Dúfam teda že sa Vám tento denník bude páčiť :)

Ak ma sledujete na instagrame tak ste možno postrehli že som chcela natočiť makeup tutorial na Valentína, ale objavili sa nám kiahne takže deti potrebovali viac pozornosti než inokedy. Ale ani to ma neodradilo natočiť video s makeupom ktorý som mala premyslení na Valentínske video, pretože kiahne sú už na ústupe. Je tam trochu červenej, ružovej a zlatej. Čiže niečo farebné aby to nevyzeralo nudne. Dúfam teda že sa Vám bude makeup páčiť, lebo nie je sranda natáčať pri 4 deťoch keď k tomu sú pri Vás a hučia do Vás.