DISCOVERINGGLAM

In fashion, Lifestyle

ONE DAY AT THE CASTLE

9Comments

, by discoveringglam

In fashion, módne oblečenie

ONE BIG TRENDS

6Comments

, by discoveringglam

In baby, Lifestyle

Môj pôrodný príbeh // Aký bol môj 5 pôrod?

Ahojte Glam rodinka.

Máme tu posledný diel alebo časť tehotenského denníka, ktorý zakončujem ako inak než pôrodom. Musím sa priznať že keď som išla rodiť tak sa mi vybavili všetky moje 4 pôrody a poviem Vám že každý jeden bol iný a dokonca aj tento piaty bol úplne ale že úplne iný aj keď to bol môj 3 pôrod na vyvolávačku tak to bolo úplne o niečom inom. Ale nebudem zatiaľ prezrádzať viac a ideme teda nato.

11.9.2020 som navštívila pôrodnica po 3x a to som bola v 40tt, kde my vlastne doktor oznámil po všetkých vyšetreniach že som otvorená na 3 cm a že mám teda prísť už pondelok aj s taškou.

14.9.2020 som teda ráno o 7 prišla do nemocnice s taškou. Pri príchode mi dvere otvorila sestrička pri ktorej som rodila Olika a ktorá mi na 7x dávala kanylu ( o tomto zážitku si môžete pozrieť video s môjho 4 pôrodu ) , takže vzhľadom na môj panický strach z ihiel som sa otočila a išla preč ale za mnou sa už objavil doktor a natlačil ma do vnútra. Urobil mi teda znova vyšetrenia kde konštatoval že som teda na 4cm otvorená a pôrod budú teda vyvolávať, pretože som už vo vysokom štádiu tehotenstva. Poprosil teda sestričku o tabletku ktorú mi vsunul dnu do pošvy ( ak sú to pre niekoho prílišné detaily tak sa ospravedlňujem ale chcem Vám povedať skrátka aké to bolo aby ste mali predstavu ako to prebieha). Po podaní tabletky mi sestrička dala ich pyžamu do ktorej som sa prezliekla, vzala mi tašky a odviedla na pôrodnú izbu kde som bola napojená na monitor a musela som ležať 2 hodiny. Medzi tým sa ma však sestrička aj doktorka pýtala všelijaké otázky, napr: meno otca, rok narodenia, ukončené vzdelanie, meno bábätka, predošlé pôrody, maličkej súrodenci atď. Skrátka tie 2 hodiny mi ubehli hrozne rýchlo pri toľko vypytovaní a spisovaní. Potom ma skontrolovala mladá doktorka ktorá zase povedala že som na 5 cm. Išlo to pekne a rýchlo ale ja som zatiaľ žiadne bolesti nemala. A zhruba o 9:30 mi začali pomaly bolesti ktoré som ešte vládala predychávať. Tak mi urobili teda klistír, doktorka ma skontrolovala a tento krát som bola otvorená na 6cm. Tak som sa teda mala prechádzať aby sa to trošku zrýchlilo ale čo sa nestalo po pol hodine keď ma doktorka skontrolovala tak som bola len na 5 cm a krčok som mala tvrdí. Tak sa teda rozhodlo že mi prepichnú plodový vak aby mi odtiekla plodová voda. Išla som teda znova do vyšetrovacej miestnosti kde mi prepichli vak a doktorka mi ešte zo spodku šupala aby proste ta voda odtiekla čo najrýchlejšie. Keď však tak šupala do mňa tak sa pozrela na sestričku výrazom že niečo nie je v poriadku. Proste ako budúca matka ten pohľad proste rozpoznáte a navyše povedala ešte sestričke ,,vidíš to?" A sestrička že áno. Ničomu som nerozumela až pokiaľ som nezišla dole zo stola a v miske bola krvavá plodová voda. S toho strachu že čo sa to vlastne deje som sa ani neopýtala ani nevnímala čo mi hovoria len som odkráčala spať do pôrodnej izby a keď ma nevideli tak som plakala a dohovárala maličkej aby bola v poriadku.

Okolo 10:00 som dostala neskutočné bolesti, takže ma doktorka skontrolovala a bola som otvorená na 6-7 cm. Takže mi znova povedali aby som začala chodiť a zhruba po 10 minútach som bola zase otvorená len na 5 cm. Preto som si mala ľahnúť na posteľ, na pravý bok a nohu som si mala dať na opierku na rodenie, čo je vlastne vo výške. Po ďalšej kontrole som bola na 6 cm ale zase tvrdá a ja som už mala neskutočné bolesti. A tak o 11:20 som sa mala otočiť na druhý bok a dať si znova nohu na opierku. Lenže zhruba po 5 minútach keď ma doktorka skontrolovala som bola otvorená už na 10 cm a malá sa už tlačila vonku. Doktorka a sestrička si teda začali chystať veci ale ja som začala kričať že hlavička už je vonku, tak doktorka rýchlo priskočila a chytila hlavičku, a na druhé potlačenie už bola maličká vonku.

V prvom rade mi vtedy nedošlo že mám v sebe ešte placentu a ja som sa posadila aby som videla či je v poriadku a čo to je a keď zahlásili že dievčatko tak som sa rozplakala a vítala ju, stískala a ani som si neuvedomovala že je celá špinavá a od krvi. Proste som bola rada že ju vidím, že plače a že je to konečne dievčatko. Zhruba pol hodinu bola na mne a keďže mali vedľa pôrod tak len čo ju umyli a obliekli, povážili a zmerali mi ju nechali na 2 hodiny. Medzi tým však chodila sestrička a vytláčala zo mňa prebytočnú krv. Pri chalanoch som mala v tomto neskutočné bolesti, pretože ich po pol hodine zobrali preč ale keďže maličkú som mala pri sebe tak som to nevnímala a vnímala som len jej krásu a nevinnosť. Vtedy proste zabudnete že ste prežili nejaké bolesti alebo že trpíte od bolesti, pretože sa sťahujete.

Takže 14.9.2020 o 11:45 s mierami 49cm a 3100g sa nám narodila naša vytúžená dcérka Amélia.

6Comments

, by discoveringglam

In beauty, krása

KUČIERKY S KULMOU REMINGTON

7Comments

, by discoveringglam

In fashion, módne oblečenie

LEATHER DRESSES

13Comments

, by discoveringglam

In beauty, review

AKO SI VYBIELIŤ ZUBY DOMA S DR. MARTIN SCHWARTZ ?

8Comments

, by discoveringglam

In baby, Lifestyle

LITTLE DISNEY BOY ON A WALK

12Comments

, by discoveringglam

In baby, Lifestyle

MÔJ 3 TRÍMESTER

Ahojte Glam rodinka.

Sme už nakonci môjho tehotenstva a preto Vám prinášam môj 3 trímester. Môj posledný trímester mi začal 11.6.2020 a do pôrodu som pribrala ďalšie 4 kg a maličká podľa druhého sona mala 1520g, podľa 3 zase a podľa sona v nemocnici g.

Čo sa týka mojej paniky chodenia von bol už ku koncu v poriadku a mohli ste to vidieť aj podľa toho že som sa trochu rozpísala na blogu a nafotila outfity vonku. Začala som chodiť s chalanmi vonku, na ihriská, ku vode a podobne. Ale to že mám zase ísť niekde a fotiť sa sama tak na toto som guráž ešte nedostala preto som vždy zobrala jedného synčeka zo sebou a ten mi robil fotografa. Občas ich to bavilo, občas nie, občas to bola sranda a občas utrpenie ale čo už sú to deti a nie každý deň je sviatok.

Ako som už v 2 trímestri spomínala tak som sa pomaly nezmestila do žiadnych svojich nohavíc ale predsa len jedne nohavice som zapla až do posledného dňa a boli to skinny jeansy z Gate. Je to celkom sranda že práve tieto úzke nohavice sú top a zapnem sa do nich až do posledného dňa. Ďalšie nohavice ktoré som nosila boli lacláče ktoré ste mohli vidieť v článku o Lacláčoch a zvyšok sa točil okolo legínach, sukniach a šatách. Začala som mať aj rada svoje krivky a začala som nosiť trošku výstrihy. Proste som rada že aspoň tá moja plochá hruď sa zmenila a nabrala krivky ale zase nie som ten typ ktorý by išiel na plastiku. Toto je už na mňa veľa. Tým že mi nohy nepuchli tak som si obula aj občas opätky.

Môj pohyb bol čím ďalej tým horší. Ako rada som začala chodiť vonku ale občas proste nebola nálada. Navyše mi bolo odporučaný oddych, pretože krčok bol mäkký. Keď som mala ísť niekde na dlhšie trasy tak som išla úplne pomaličky lebo už po krátkom čase som mala bolesti v podbrušku a občas sa to zopakovalo aj v noci. Občas to boli bolesti vaječníkoch čo doktor pripisoval tomu že maličká mi tlačí na tú stranu, občas to bola bolesť zase preto lebo som bola nafúknutá a nešlo to zo mňa von. Ak si neviete predstaviť čo to znamená, tak to znamená že máte zastavené vetry a tá bolesť verte či nie ale je hnusná a dosť bolestivá. Ak ste sledovali Kardashianky tak Kim pri prvom dieťatku mala tiež také silné bolesti v bruchu a nakoniec to boli práve tie vetry, no a to som mala občas ja. Navyše v noci sa mi ťažšie spalo pretože som mala nepokoj v nohách a aj keď mi doktor navýšil dávku magnézia tak to neprechádzalo a musel mi predpísať nové silnejšie magnézium ktoré som si musela sypať do vody. Občas to pomohlo ale tak či tak sa objavovali noci kedy som nemohla spať pre ten nepokoj v nohe. Vyrážky a svrbenie tela už pomaly ku koncu ustupovalo čo som si veľmi užila. Ale občas som mala nejaké také útrapy a o tých som Vám písala zase v článku o tehotenských útrapach. O jednej utrape som sa však zabudla zmieniť a to je dýchanie. Áno ťažšie sa mi dýchalo a najhoršie to bolo keď som musela mať v obchode rúško alebo u doktora. To som doslovne neznášala a dusila som sa s ním. Ale to že ste tehotná a máte také tie panické strachy že sa zadusíte kvôli rušku Vám nikto neospravedlní a neberie.

A máme tu tému doktorov. Zhruba od 8 mesiaca som navštevovala doktora každý 2 týždeň. Opäť mi robil sona, vyšetrenia zo spodu a v 36 tt my znova brali krv. Čo sa týka sona tak pohlavie nám povedal už zrhuba v 26 tt ale keďže som tomu neverila a o tom som zase písala v článku o pohlaví tak som to veľmi s vami nezdieľala. Ale asi keď mi to povedal už v 30tt a dokonca mi ukázal pohlavie tak som tomu pomaličky začala veriť. Aj keď mi v tom 30 tt povedal pohlavie tak som sa každé sono pýtala na pohlavie, či tam niečo nedorástlo, či to kávove zrnko sa nezmenilo na banán. Ale nezmenilo sa a tak sa nám konečne podarila malá Amélia. No a od posledného mesiaca som už každý týždeň navštevovala nemocnicu a poradne tam.

Takže každý piatok som chodila na poradne do nemocnice kde som vždy odovzdala moč, urobili mi sono, vyšetrenie a monitor, ktorý zaznamenáva pohyby bábätka, srdiečko a kontrakcie. Pri prvej poradni mi povedal pán doktor že som otvorená na 4,5cm a napísal do papierov 7-8 hlavička nahlieva, čomu som vôbec nerozumela a aby toho nebolo málo tak sa ma sestrička pýtala že ako sa cítim lebo monitor zaznamenal vraj slabé kontrakcie. Samozrejme že som nič necítila a podľa pána doktora som ešte mala dokonca po prvej poradni porodiť do nedele, čo sa nestalo. Na druhej poradni sa vyšetrenia opakovali a zrazu mi bolo povedané že som otvorená na 1cm a do papierov mi zase bolo napísané že 8-9 hlavička náhliev. Pýtala som sa teda sestričky už čo to teda znamená a ona sama povedala že nevie, pretože je to starý doktor podľa ktorého to môže znamenať že som otvorená na toľko prstov, cm alebo je to stará miera a tá sa mení na cm, takže som na 2 cm. A na tretej poradni som bola otvorená na 3cm ale keďže už som bola 40tt tak mi povedali aby som prišla teda pondelok aj s taškou a že sa uvidí čo sa bude teda diať. Po príchode mi však v pondelok bolo oznámené že už nebudú zbytočne čakať a že mi teda pôrod vyvolajú aby sa niečo nestalo. A tak teda 14.9. 2020 mi bol pôrod vyvolaní a narodila sa nám krásna Amélia. Ale o pôrode samotnom Vám poviem v článku a videu o pôrode.

To je všetko z môjho tehotenského denníka, ktorý teda ešte uzatvorím pôrodom. Dúfam že sa Vám môj tehotenský denník páčil.